V. Havel

Havel pre Vidlomet  E-mail

Ako dali Havel a Radičová zelenú VIDLOMETU !

 

Bol to TEN deň, keď si človek vychutnával krásne sobotne počasie na jedinečnom festivale s názvom POHODA. Boli sme plní dojmov z piatkového programu a tešili sa na to, čo prinesie sobota.
„Poďme na autogramiádu“, povedala Lenka, keď sme sa v programe dočítali, že príde Václav Havel.
Pre mnohých ľudí je to rozporuplná osoba. Pre jedných, je to privatizér, klamár, „račkovač“ a čo ja viem čo, a pre iných ikona nielen nežnej revolúcie.
„Tak dobre, poďme tam“, súhlasil som. V piatok ráno som si vytlačil pár postavičiek vidlyboy-a , v nádeji, že sa mi podarí získať pár podpisov.
Stáli sme v rade asi 30 minút a začal som mať obavu, že či nás náhodou nepošlú preč, pretože skoro každý mal na podpis rôzne Havlove knihy.
Keď sme sa dostali na radu, všimli sme si, že pri Havlovi sedí aj p.Iveta Radičová.
No mal som trému, to treba priznať!
Keď nastal čas, dal som pred nich obrázok s naším logom, reku, či by sa mohli podpísať…. Bola by to pre nás, vidlometov, dosť veľká pocta. Chvíľu zostalo ticho. Obaja sa zapozerali na čierno-biele zobrazenie panáčika s úsmevom a vidlami v ruke.
Na naše obrovské prekvapenie vyhŕklo z p. Radičovej, že:“ Václav, to je TEN hod vidlami, to je u nás taký šport a je to tu na SLOVENSKU dosť populárne..!.“
Vyvalil som oči a myslel si, že dobre nepočujem.
„Pani Radičová, a Vy to poznáte?“, opýtal som sa neveriacky. P. Havel sa len potmehúdsky usmieval.. „SAMOZREJME, ŽE ÁNO“, povedala.
To nás úplne dorazilo., „SAMOZREJME….“
Neviem, ako sa tam popodpisovali, pretože som akosi nedokázal obsiahnuť celu situáciu. Pre mňa to teda bolo v tom momente dosť nepochopiteľné, keď prezidentský kandidát SR, vysvetľuje ex-prezidentovi ČSFR, že čo je Vidlomet…
Keď som sa ako –tak dostal k sebe, spomenul som si, prečo som hlavne prišiel, pre podpis.
Som fanúšikom ďalšieho staršieho pána, ktorého asi poznáte, Dalajlámu. Keď Číňania pred pár rokmi „zakázali“, pod rôznymi sankciami stretnutia politikov s nim, Havel bol jeden z prvých, ktorí toto „nariadenie“ porušili a pozval ho na zelený čaj, ktorý mu sám nalial.
Bolo to pre mňa veľké gesto a poďakoval som sa mu za to. Len sa pousmial a povedal“ je to fajn človek“.
Zostalo mi podať im ruku a zapriať veľa zdravia..
Cele stretnutie trvalo ani nie 2 min, no pre mňa s Lenkou to bol NEZABUDNUTEĽNÝ zážitok. 

Pridaj komentár